dmytroshulhablog

V tomto roku spomíname si na výročie udalosti, ktorá zmenila beh modernej histórii. Prvá svetová vojna zničila asi 20 miliónov ľudí a silno preriedila celú generáciu európskej mládeže. Tato vojna tiež radikálne zmenila svetový poriadok v Európe a na jej okraji.

 Prvá svetová vojna zničila nielen ľudské životy, ale aj tri ríše v Európe – Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Rrusko, a s pádom Osmanskej ríše aj štvrtú ríšu na svojom okraji. Pred prvou svetovou vojnou svetová rovnováha síl bola sústredená v Európe; po nej USA a Japonsko sa stali veľmocami. Táto vojna vyvolala boľševickú revolúciu v roku 1917, vydláždila cestu k fašizmu a k tomuž nakoniec posilnila vojnu ideologií, ktora sa stala kameňom úrazu

 v minulom dvadsiatom storočí. Dnes celé ľudstvo nepokojí otázka, či sa to všetko môže začať znova.

 Napriek tomu, že aj historické analógie sú niekedy užitočné pre výstrahu ľudí, pri vhodnej príležitosti môžu sa stať nebezpečné, prípadne samy tvoria pocit historickej nevyhnutnosti. Prvá svetová vojná nebola nevyhnutná: stala sa skôr kvôli rastúcej sily Nemecka a strachu, ktorý to spôsobilo vo veľkej Británii.

 Najviac pravdopodobným je fakt, že vojna však sa stala kvôli strachu Nemecka z rastúcej sily Ruska, ako tiež kvôli mnohým ďalším faktorom, vrátane kvôli chybam hlavných svetových politiíkov. Ale rozdiel v celkovej sile medzi Spojenými štátmi a Čínou dnes je oveľa väčší, než medzi Nemeckom a Veľkou Britániou v roku 1914.

 Ak chceme porovnať súčasnosť s d’alekým 1914 rokom, musíme rozptýliť mnoho mýtov, vytvorených počas prvej svetovej  vojny. Napríklad, toto tvrdenie, že bola to úmyselná preventívná vojna Nemecka,  môžu vyvrátiť dôkazy, že kľúčové elity v to ani neuverili. Prvá svetová vojna nebola čisto náhodnou vojnou. Rakúsko vstúpilo do vojny zámerne tak, pretože chcelo odražiť rastúcu hrozbu slovanského nacionalizmu. Boli tam aj omyly ohľadom možného trvania a rozsahu vojny, ale toto všetko absolútne neznamená, že bola to náhodná vojna.

 Hovoria tiež, že vojna bola spôsobená nekontrolovanými pretekami v zbrojení v Európe. Ale preteky v námorných zbrojení sa skončili blizko 1912 roku a vyhralo ich Spojené Kráľovstvo. Hoci v Európe boli obavy z rastúcej sily armád hlavných európskych štatov, predstava o tom, že vojna bola priamo vyvolaná pretekami v zbrojení, je povrchná.

 Dnešný svet moc sa odlišuje od sveta, ktory existoval v roku 1914, lebo má niekoľko iných dôležitých vlastnosti. Jedná z nich leží v tom, že jadrové zbrane sú pre niekorých politických vodcov ekvivalentom čarovnej krištáľovej guli, ktorá ukazuje, ako ich vlastný svet bude vyzerať po vypuknutí vojny. Keby každý cisár alebo kráľ mal čarovnú guľu, ktorá by ukázala, že do roku 1918, ich ríše budú zničené a oni stratia svoje tróny, možno aj v tom 1914 roku tato vojna sa ani nezačala. Samozrejme, že efekt tej čarovnej guli mal tiež silný vplyv na amerických a sovietskych vodcov počas kubánskej raketovej krízy. Tento efekt, pravdepodobne, má dnes rovnaký vplyv na vodcov Spojených štátov, Ruska a Číny.

 Ďalším rozdielom je to, že teraz ideológia svetovej vojny je oveľa slabšiá. V roku 1914, vojna bola považovaná za nevyhnutný fakt – fatalistický názor sa posilňoval argumentmi sociálneho darwinizmu, ako keby ta vojna by

mala byť vítaná, pretože „očistí vzduch“ ako silná letná búrka. Winston Churchill napísal o tom vo svojej knihe „The World Crisis“:

 „Vo vzduchu sa ciítilo akési divné rozčuľovanie. Nespokojní s materiálným blahobytom, ľudia sa obrátili k nepriateľstvu, vnutornému alebo zovňajšiemu. Národné hnutia, ktore vypukli súčasne s úpadkom náboženstva, hrozne sa šírili takmer vo všetkých krajinách. Možno by bolo pomyslieť, že svet bol ochotný trpieť. Samozrejme, že všade boli ľudia, ktorí mohli aj rizikovať. „

 Je potrebné označiť, že v Čínsku zosilnuje sa nacionalizmus a USA načali až dve vojny, po tých útokoch z 11. septembra 2001. Ale ani Čína, ani USA nie chcú globálnej vojny, pri tom zrejme vidia možnosť hrozby lokalnej vojny. Čína sa snaží hrať viac dôležitú úlohu v svojom regióne, a USA má prívržencov v tomto regióne a poskytuje im vlastnú ochranu. Chyby sú vždy možné, ale riziko je možné minimalizovať pomocou správnych politických rozhodnutí. Všeobecne platí, že v mnohých otázkach (napr. energetika, boj proti zmene klímy, finančná stabilita), Čína a USA majú silné stimuly na spoluprácu.

 Okrem toho, v roku 1914, Nemecko bolestivé tlačilo na päty Veľkej Británii (a prekonalo ju, pokiaľ ide o priemyselné pevnosti), USA stále na desiatky rokov predstihuje Čínu, lebo majú viac vojenských, ekonomických a politických zdrojov. Príliš odvážna zahraničná politika Číny mohla by ohroziť čínske úspechy, a to ako doma, tak i v zahraničí.

 Inými slovami, USA majú viac času sa venovať novému vzťahu s rastúcou veľmocou, než to mala Veľká Británia pred sto rokmi. Príliš veľa strachu môže v dôsledku vesť k situácie, ktorej sa vlastne bojíš. Či budú USA, Rusko a Čína môcť regulovať svoje vzťahy – to je iná vec. Ale to bude určené pomocou ľudských rozhodnutí,  ale nie pomocou akýchkoľvek nezvratných historických zákonov.

 Jedným z poučení, ktoré môže vzniknuť z udalostí roku 1914, je to, že neslobodno dôverovať analytikom,  ktoré  chcú, aby sme všetci suhlasili s ich historickými analógiami, a to najmä v prípade, že sa zdajú nevyhnutnými. Vojna nikdy nie je nevyhnutná, ale prave opačné presvedčenie môže byť jednou z jej príčin.

 Joseph S. Nye (Nye Joseph Samuel) –  významný americký politický vedec, ktorý má veľa prác v oblasti neoliberalizmu, vrátane teórie komplexnej vzájomnej závislosti; špecializuje sa na medzinárodné vzťahy. Profesor štátnej verejnej školy Johna F. Kennedyého na Harvardovej univerzite.